Iste mnohí vedia, že v našej demokratickej spoločnosti delíme štátnu moc na tri samostatné zložky:
2. Vláda, ako výkonná moc, zabezpečuje vykonávanie zákonov prostredníctvom svojich ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy.1. Parlament, ako zákonodarná moc, schvaľuje zákony a iné právne akty.
3. Súdy predstavujú súdnu moc a zabezpečujú predovšetkým podľa ustanovení týchto zákonov ochranu práv fyzických a právnických osôb.
Tieto tri moci sú od seba navzájom nezávislé. Lenže nezávislosť sa zakaždým niekde prelomí. Napríklad donedávna minister spravodlivosti mal právomoc sám pozastaviť činnosť sudcu bez dôkladného preskúmania problému. Až súčasná ministerka spravodlivosti zabezpečila väčšiu ochranu nezávislosti súdnej moci. Samozrejme je nevyhnutné disponovať kontrolnou mocou nad súdmi, pretože nie všetci robia svoju prácu tak, ako sa to od nich očakáva. Ale nemôže rozhodovať politická strana prostredníctvom svojho ministra o tom, ktorého nepohodlného sudcu "odstránia z cesty". Potom by sa mohlo stať, že všetky súdne spory budú vyhrávať členovia koaličných politických strán. Preto u nás existuje aj kontrolný mechanizmus a to taký, že vládu kontroluje parlament a vláda sa parlamentu zodpovedá za svoju činnosť. Pritom vláda kontroluje súdy, podáva návrhy na disciplinárne konania sudcov alebo na trestné stíhanie. Parlament je kontrolovaný súdmi. Parlament je zákonodarný zbor a ak schváli zákon, ktorý je v rozpore s ústavou, medzinárodnými zmluvami alebo pre nás záväznými právnymi aktami Európskej únie, potom Ústavný súd rozhodne o zrušení tých konkrétnych ustanovení zákona, ak ich parlament nedá sám do súladu s vyššími právnymi aktami.
Parlament a vláda sa zodpovedá samozrejme svojim voličom. Ľudia môžu meniť ich rozhodnutia napríklad referendom, ak nie rovno revolúciou. V nových voľbách, alebo aj v predčasných, sa slobodne rozhodnú, koho znova splnomocnia na vládnutie v krajine. Škoda len, že možnosť voľby je okresaná iba na jednu politickú stranu a volič si nemôže vybrať napríklad desiatich kandidátov, ktorým dôveruje, hoci z rôznych politických strán. Ale zrejme terajší volebný systém je jediná možnosť, ako by to fungovalo v parlamente bez toho, aby sme museli organizovať každý rok predčasné voľby. Avšak, ak sa zmenia morálne hodnoty ľudí a kandidáti pôjdu do politiky s jediným cieľom a to, pomôcť svojej krajine, potom sa môže zmeniť aj celý politický systém. Lenže pokiaľ slobodná vôľa politického jedinca bude závislá na rozhodnutiach politickej strany, ktorá je závislá aj na rôznych sponzorstvách a vlastných finančných záujmoch, potom je politik s úprimnými úmyslami nechcený v parlamente, ibaže sa prispôsobí záujmom, ktoré sú proti jeho morálnym zásadám. Potom sa buď prispôsobí a stratí svoje vlastné Ja, alebo odíde z politiky skôr, ako jeho vlastná strana nájde spôsob, ako ho skompromitovať, aby mu ľudia prestali veriť, že hovorí pravdu.
V súdnom systéme vidí nová vláda takisto problém. Za posledné roky sa často obsadzovali nové miesta sudcov výberovými konaniami, ktoré údajne najčastejšie vyhrávali rodinní príslušníci. To však neznamená, že rodinný príslušník musí byť horší sudca, ako niekto iný. Avšak často sa stáva, že niektorí takto menovaní sudcovia sa cítia byť zaviazaní a preto môžu byť ľahšie ovplyvniteľní. Potom strácajú svoju nezávislosť. Nová ministerka spravodlivosti to však nedávno zmenila a umožnila okrem iného aj prehľadnejšiu kontrolu súdov občanmi (všetky rozhodnutia súdov majú byť zverejňované na internete). Takže vidíme jeden z príkladov, že nová doba predsa len pomaly prichádza, v ktorej sa začínajú uprednostňovať morálne zásady pred sebeckými záujmami a týmto spôsobom sa postupne bráni korupcii v jej úspechoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára