Ozajstní pomocníci štátu

Dnes sa ma spýtal zahraničný kolega na jednu skutočnosť, ktorá je pre neho nepochopiteľná: „Prečo sa zmenil v našom meste riaditeľ úradu práce, daňového úradu, zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne a tak ďalej? Prečo je pre koaličné politické strany potrebné mať svojich okresných riaditeľov? Veď tým robia iba zle spoločnosti. Aký to má prínos pre štát? Veď ak by sa aj niekto po rokoch vypracoval na úroveň špičkového špecialistu vo svojom obore, môže byť akokoľvek spravodlivý, zodpovedný, neúplatný a podobne, napriek tomu ho vymenia bezdôvodne niekým, kto možno nikdy nepracoval v danej oblasti a postačuje, že má vysokoškolské vzdelanie a je členom koaličnej strany?

Aký má to prínos pre politickú stranu, ak takto ničia možnosť kvalitného riadenia v štátnej správe a následné dobré fungovanie štátu? Veď ak by ten niekoľko ročný riaditeľ porušoval predpisy, tak je to minimálne dôvod na výpoveď, ale nie ich bezdôvodne odvolávať z funkcie.“

Tak sa pokúsme porozmýšľať, čo sa tu vlastne deje.

Najprv treba pripomenúť fakt, že koaličné strany, ktoré presadzujú vlastnú politiku v súlade so svojim volebným programom, ju samozrejme zakomponujú do zákonov, vyhlášok, nariadení, vnútorných smerníc a podobne. Týmito predpismi upravia záväzné pravidlá správania sa v našom štáte. To znamená, že aj okresní riaditelia, ak sa osvedčili počas svojej dlhoročnej praxe, musia riadiť svoju organizáciu v súlade s týmito novými predpismi a je im jedno, kto je ich nadriadený. Svojho nadriadeného, napríklad ministra, budú rešpektovať naďalej, hoci sa zmenil, pokiaľ im nebude dávať príkazy, ktoré sa vymykajú zo zákonného rámca, alebo z ich morálnych hodnôt.

Ako by však mohli vyzerať tieto tiché príkazy alebo „prosby“, ktorým by nechcel vyhovieť okresný riaditeľ svojmu nadriadenému, alebo inému členovi koaličnej politickej strany, ak by bol nezávislý, nestranný a zároveň spravodlivý po všetkých stránkach?

Vieme, že politická strana má samozrejme veľa členov a je potrené uspokojiť ich potreby. Preto by mohli ich členovia mať vo vlastných okresoch napríklad takéto požiadavky:

Potrebujem:

• prednostne pre moju firmu nenávratnú dotáciu z úradu práce
• aby som nedostal za rok 2008 daňovú kontrolu ale až za rok 2009
• aby mi daňový úrad odpustil pokutu
• aby ma sociálna poisťovňa nedávala zatiaľ na exekúciu, pokiaľ nestihnem poprevádzať majetok na inú firmu
• aby ste zamestnali moju nevestu
• aby moja stavebná firma vyhrala výberové konanie na opravu vašej budovy a podobne.

O týchto praktikách sa hovorí verejne, ale nič sa nemení. Občania to berú ako samozrejmosť, hoci sa nad tým rozčuľujú každý deň pri čítaní novín a sledovaní televízneho spravodajstva a preto v najbližších voľbách zvolia do parlamentu novú stranu, lebo veria, že sa situácia konečne zmení. Nepolitickí občania nie sú tak organizovaní, ako členovia politických strán, aby to zmenili napríklad referendom. A veľa členov politických strán je hlavne kvôli týmto výhodám v politike. A ak sa aj nájde pár spravodlivých, tak nič nezmôžu pri tejto väčšine, ktorá zničí ich dôveryhodnosť v očiach verejnosti, ak nebudú spolupracovať.

Naša blízka budúcnosť:

Položme si otázku: „Čo by sa dialo, ak by sa stratili všetky tieto výhody pre členov politických strán na okresnej, krajskej a celoslovenskej úrovni? Koľko ľudí by ostalo v politike?“

Čestní politici, ktorí chcú pomôcť svojej krajine bez toho, aby chceli mať z toho nezákonné výhody, by samozrejme ostali pri politike a pritiahli by k sebe ďalších morálne založených ľudí.

Tým nevravím, že v našej politike nie sú politici, ktorí by sa nesnažili pomôcť krajine. Sú samozrejme aj takí a pomáhajú krajine a sú aj na niektorých najvyšších miestach v krajine a často vedia, ale aj ticho rešpektujú, čo robia ich kolegovia, lenže to proste musia zatiaľ nechať tak a iba s ľútosťou pozerať na to, čoho sú ľudia kvôli sebectvu schopní. Ak by totiž chceli do toho zasahovať, tak by stratili svoju vytúženú možnosť pomôcť krajine. Preto v súčasnej dobe, ak chce „čistá a morálne založená bytosť“ pomôcť krajine, oni ju medzi seba našťastie vezmú, aby aj v očiach voličov boli čistejší všetci okolo nej, lenže pod podmienkou, že ten človek bude robiť iba svoje poslanie, čiže pomáhať krajine vo svojom smere a nebude sa starať do práce iných. Zatiaľ je to zrejme jediné z možných riešení, ako dostať do politiky pravého pomocníka štátu.

Na záver sa otestujme sami, aby sme vedeli, akým smerom sa uberáme a vyvíjame a položme si otázku: "Pomohol som za posledný mesiac niekomu nezištne iba pre to, že som mu chcel pomôcť a spraviť mu radosť a nič za to nečakám?" Tá otázka ma napadla preto, lebo v poslednej dobe takmer každý "počíta": "Kto mi tu pomoc zaplatí? Čo ja budem z toho mať?" a podobne. Volá sa to sebectvo a zo sebectva pochádzajú všetky trestné činy, priestupky, vojny, hádky, rozvody a samozrejme hriechy. A práve teraz žijeme v medziobdobí, keď sa začína ozývať svedomie a preto prechádzame z vlády nášho Ega, ktorý vládne sebectvom k vláde nášho Srdca, ktoré vládne láskou a pravdou, preto začneme uprednostňovať morálne hodnoty pred sebeckými záujmami. Často sa v tejto súvislosti hovorí aj o apokalypse alebo o poslednom súde. Ale to je už téma, ktorá sem zrejme nepatrí.